Chránená dielňa - ADDY SLOVAKIA s.r.o.
Clementisova 5
977 01 Brezno

telefón/fax:048/611 61 76
tel.:048/611 17 75
e-mail: addy@addy.sk

viac
Registrácia

Ručný papier a jeho história

História výroby ručného papiera siaha ďaleko do Egypta okolo roku 1800 p. n .l.

Už vtedy starí Egypťania začali svoje myšlienky zaznamenávať na zložito upravovaný bambus (lyko).

Jeho pomenovanie papyrus vychádza z názvu rastliny Gyperus papyrus, ktorý rástol v oblastiach povodia Nílu.
Od konca Antiky sa stal nástupcom papyrusu materiál nazývaný pergamen. Obaja predchodcovia dnešného papiera nemali od seba až tak ďaleko. Názov vznikol v Malej Ázii v Pergamone. Vyrábali ho jednoduchým postupom z teľacej, ovčej alebo kozej kože. Mal omnoho lepšie vlastnosti ako papyrus, po prečítaní sa text dal zoškrabať a pergamen sa dal znova použiť. Bol pevnejší, pružnější a lepšie sa s ním manipulovalo. Pre ľahkú dostupnosť sa vyrábal na rôznych miestach sveta a každá kultúra ho niečím zdokonalila. Prifarbovaný bol výsadou byzantských kráľov. Farebený pergamen používala aj církevná hierarchia. V stredoveku ho začali vyrábať manufaktúrne tzv. pergamenári.

Používanie pergamenu ako jediného materiálu na písanie a tlač trvalo na Slovensku až do 14. storočia.
Avšak aj pergamen bol časom nahradený dostupnejším a hlavne lacnejším materiálom, ktorým bol ručný papier.

Kolískou výroby papierovej hmoty a papieru sa stala v roku 105 n. l. Čína, keď si dal ako prvý svoj vynález na cisárskom dvore patentovať štátny úradník Cchai Lun. Papierovinu vyrábal z hodvábneho odpadu s prídavkom kôry stromov, lyka, konope a zvyškov rybárskych sietí.

Čína dlho utajovala tajomstvo výroby ručného papiera, no nakoniec sa tento postup rozšíril do Japonska a cez Arábiu, kde sa naučili vyrábať papier od čínskych vojnových zajatcov, do Európy. Okolo roku 1150 ho začali vyrábať v Španielsku. Na Slovensku sa papier začal používať začiatkom 14.storočia.

Ručný papier a jeho minulosť na Slovensku

Najstaršia papierová listina napísaná na Slovensku je list kardinála Gentileho z roku 1309 alebo 1310, ktorý bol napísaný v Bratislave sedmohradskému biskupovi Benediktovi.

Po celé 14. storočie a aj v ďalších storočiach sa dováža na Slovensko ručný papier z cudziny. Prevažne papiere z talianskych papierní, ktoré dovážali benátsky a janovský obchodníci. Obchod z Benátok k nám neviedol priamo ale cez viedenských veľkoobchodníkov.

Od vzniku prvej ručnej papierne na Slovensku až po zánik ručnej výroby v druhej polovici 19. storočia prešlo vyše 400 rokov. Za toto obdobie vzniklo a pracovalo na Slovensku 105 ručných papierní. Ručná výroba papiera bola rozšírená najmä na východnom Slovensku, kde v piatich župách - Spišskej, Gemerskej, Šarišskej, Zemplínskej a Abovskej pracovalo celkom 55 ručných papierní, čo bola vyše polovica všetkých na Slovensku.

Ručný papier - suroviny a technológia výroby

Základnou surovinou na výrobu ručného papiera na Slovensku sa stali handry. Ich zbieraním sa zaoberali handrári. Mali určený svoj obvod v ktorom handry zbierali a tento obvod stanovila vrchnosť v podobe privilégia. Keďže handár bol nedostatok, papierenský majstri úzkostlivo strážili svoje práva na ich výkup. Ich nedostatok trval skoro po celý čas ručnej výroby papiera nielen na Slovensku, ale v celej Európe.

Veľmi často sa stávalo, že papierenský majstri sa snažili získať handry aj pokútnym spôsobom. Handry uskladňoval papiernik v šope na dvore papierne alebo priamo papierni. Pred použitím bolo treba handry zbaviť prachu, nečistôt a cudzích predmetov ako gombíky a pracky.

Znečistené handry bolo treba vyprať. Potom sa triedili podľa druhov, farby a zachovalosti. Túto prácu vykonávali ženy a vytriedené handry potom rezali na menšie kúsky. Najkvalitnejšie handry /biele – ľanové / sa používali na najkvalitnejšie papiere na písanie.Z farebných handár sa vyrábal papier baliaci, ktorý mal často odtieň do zelena alebo do modra.

Handry sa za pomoci vody museli rozvlákniť a vymlieť a tento proces sa ešte aj dnes v papierňach označuje ako mletie masy. Na toto rozvláknenie mali ručné papierne spočiatku len stupy. Základom stupy bol kameň s otvorom , na dne ktorého bola medená doska, alebo ďalší kameň , cez ktorý do handier búchali veľké kladivá, ktoré handry úplne rozdrvili. Kladivá poháňalo vodné koleso.

Keď v roku 1670 vynašli v Holandsku mlecí stroj, ktorý bol dokonalejší a výkonnejší, jeho používanie sa rýchlo rozšírilo. Holender, tak sa tento mlecí stroj volá sa na výrobu papiera používa dodnes. Konštrukcia holendra bola jednoduchá. Bol z dreva a mal elipsovitý tvar. Začiatkom 19. storočia sa holendre vyrábali už prevažne zo železa v rôznych veľkostiach.

Najdôležitejším výrobným postupom pri výrobe papiera bolo vytváranie – čerpanie papierového hárku. Túto prácu vykonávali tovariši ručne pomocou formy a čerpacej kade.

Forma na ktorej sa vytváral hárok papiera sa skladala z dvoch častí, pričom na spodnej časti bolo natiahnuté pletivo. Z formy sa ručný papier uložil na plsť.

Papierový hárok, vytvorený na forme, bol mokrý a voda sa musela, ešte pred sušením papiera odstrániť. Odvodenie papierového hárku sa robilo v lisoch.

Na sušenie ručného papiera používali v ručných papierňach vysokú povalu pod strechou papierne. Tu papierové hárky vešali na latky alebo žinky ako prádlo. Niekedy sa ručný papier sušil aj na lúke za papierňou, ale to len v letných mesiacoch.

Ručný papier sa po usušení triedil a hladil. Na hladenie ručného papiera sa používal kúsok mramoru alebo achátu upevneného na drevenej rúčke.

Papiernici

Papiernici považovali svoje zamestnanie za umenie a nie za remeslo, preto sa nezdružovali ani v cechoch. Pravidlá, ktorými sa papiernici riadili takzvané artikuly jestvovali všade v európskych krajinách.

Za panovania cisárovnej Márie Terézie, boli vydané papiernické reguly, ktoré obsahujú pravidlá platné pre všetkých papiernikov, majstrov a majiteľov ručných papierní. Písalo sa v nich napríklad, že za učňa mohol papiernik zobrať len chlapca zo zákonitého manželstva, čo musel preukázať rodným listom.

Učňovská doba bola 4 roky ale ak išlo o nemajetného chlapca a papiernik ho živil aj šatil mohla trvať aj dlhšie. Učňami sa stávali 10 -12 ročný chlapci, ktorý sa prvé roky vôbec ani nedostali do dielne na výrobu ručného papiera, ale iba pomáhali v kuchyni. Po skončení učňovskej doby bol učeň vyhlásený za tovariša. Každý majster mohol len vtedy držať učňov, ak mal na každého učňa predpísaný počet odborne vyučených tovarišov. K základnej práci v ručnej papierni, k vytvoreniu papierového hárku bolo treba troch tovarišov, z nich dvaja museli byť odborne vzdelaní s dlhšou praxou a len tretí mohol byť starší učeň, ale nikdy nie nevyučený pomocný robotník.

Handier bol nedostatok a tak začalo pátranie po lacnej a bežne dostupnej surovine, ktorá by nahradila handry. Bádanie bolo dosť spletité a niektoré návrhy dokonca aj kuriózne. Východísko v hľadaní náhradného materiálu našli najprv v slame, lenže tá zlyhala pre nekvalitu. Jedným zo zaujímavých návrhov bol vyrobiť papier z osích hniezd. Prečo práve osie zniezda dali podnet človeku k výrobe papiera ? Osy totiž vyrábali papier z dreva dávno pred človekom. Osy sú známe už z treťohornej doby a predpokladá sa, že žili podobným spôsobom ako dnes. Svoje hniezda si stavali zo strúchnateného dreva, len sršeň a čiastočne aj osa obyčajná z dreva čerstvého. Možno u nich hovoriť, o papierových hniezdach. V jednom starom diele o prírode a technológii z roku 1800 sa dočítame o osích hniezdach toto : "Látka týchto hniezd zasluhuje náš obdiv tak isto ako včelí vosk. Je veľmi podobná sivému pijavému papieru. Vonkajšia strana hniezda sa skladá z väčšieho počtu takýchto tenkých papierových listov. Materiál naň berú osy zo starých okenných rámov. Z dreva zrezávajú ostrými zubami tenké vlákna, rozmrvia ich, navlhčia v ústach, vymiesia v cesto a vytvoria z neho guľôčky, ktoré odnášajú do svojho príbytku. Tu z nich vytvoria zubami a nohami tenké lístky, ktoré používajú na stavbu hniezd." Táto práca vzbudila pozornosť istého prírodovedca a priviedla ho na myšlienku napodobniť osy a zhotoviť papier z dreva, alebo iných rastlinných častí. Pokus bol korunovaný úspechom, aj keď tento papier bol krehký a pre sivé sfarbenie sa nedal použiť na písanie.

Takže nakoniec všetko skončilo tam, kde začali Číňania pred dvetisíc rokmi, a to pri rastlinných materiáloch. Francúzsky fyzik Reamur navrhol, aby sa papier vyrábal z dreva. Prvé použitie dreva na výrobu papiera bolo zaznamenané v roku 1769, ale až v polovici 19. storočia sa výroba papiera z drevitej kaše dostáva do povedomia širšej verejnosti. Presnejšie v roku 1843 tento problém vyriešil Saxon Keller, svojim objavom celulózy, kde základom bolo drevo. Mimochodom prvé noviny z drevoviny boli New York Times, ktoré vyšli v roku 1870.

V druhej polovici 19. storočia začínajú ručné papierne postupne zanikať. Niektoré prešli na strojovú výrobu, iné sa prebudovali na píly a mlyny. Niektoré vyhoreli a viac neboli obnovené.

Boli i také, ktoré spustli, stali sa nerentabilnými a nakoniec zanikli.

Aj keď vo svete sú ručné papierne považované za kultúrne dedičstvo na Slovensku sa z pôvodných papierní nezachovala ani jediná! 

Ukážky výroby ručného papiera ako aj samotný ručný papier, alebo výrobky z ručného papiera pre Vás radi pripravíme v našej chránenej  dielni na strednom Slovensku v Michalovej.