Výroba ručného papiera pretrváva popri najmodernejších technológiách dodnes. Papier, ktorý je vyrobený klasickým spôsobom v papierenskej dielni, sa vyznačuje niekoľkými pozoruhodnými vlastnosťami. Jeho prednosťou je trvanlivosť, pevnostné vlastnosti a dobrá bielosť. Požíva sa hlavne na vyhotovovanie cenných písaných, kreslených a tlačených dokumentov, na maľovanie obrazov a na tlačenie vzácnych kníh.
Surovinou pre výrobu ručného papiera sú handry a najakostnejšie biele buničiny.

Handry sa ručne režú, triedia a potom fermentujú (kvasia) vo vode 5 až 30 dní. Niekedy sa prepierajú roztokom sódy alebo hydroxidu sodného, prípadne sa varia v roztoku hydroxidu vápenatého. Po týchto úpravách nasleduje mletie v holandri. Je to betónová alebo drevená vaňa s otáčajúcim sa valcom a s nožmi, ktorými sa surovina drví. Vzniká tak kašovitá látka - papierovina. Pomletá papierovina sa prečerpá do zrieďovacej nádrže, kde sa ešte riedi vodou a odtiaľ do pracovnej nádrže, nazývanej aj čerpacia alebo načieracia nádrž. Tá má kruhovú základňu s priemerom 1,5 m a výšku 0,75 m. Vyhrieva sa priamym plameňom alebo parou. Nádrž je čiastočne zakrytá lávkou, teda doskami s otvormi a opierkou na formu. Forma je zložená z drôteného sita a rámu. Sitá môžu byť pletené alebo tkané. Pletené sito sa skladá zo začapovaného tenkého dreveného rámika, na ktorý sú klincami paralelne upevnené drôty husto vedľa seba. Popod ne sú kolmo natiahnuté podperné osnové drôty. Tkané sito sa vyznačenou hustejším pletením s tenšími osnovými drôtmi. Pod osnovými drôtmi sú priečne drevené rebrá v tvare kvapky a ich ostrá hrana smeruje k situ. Rám formy je zostrojený z drevených dosák stálych vo vode. Určuje množstvo načretej papieroviny, ktorá sa nazýva aj plošnou hmotnosťou papiera. Rám má na spodnej vnútornej strane výrez, do ktorého sito práve zapadne a vytvára tak dno formy.
Formovanie papiera je najnáročnejšia operácia. Sito sa vtlačí do rámu a celá forma sa ponorí do kade 10 až 15 cm pod hladinu. Formu sa vodorovne vyberie a potrasie sa ňou, aby sa papierovina rovnomerne rozložila a usporiadali sa vlákna. Tiež preto, aby voda cez sito lepšie odtekala. Forma sa potom položí na lávku, zloží sa z nej rám, vloží sa do nej druhé sito a formuje sa hárok. Následne sa celé sito s mokrým hárkom preklopí na plstenec. Mokrý papier priľahne na plstenec, čím sa oddelí od sita. Na každý vytvorený list sa položí plstenec a pokračuje sa, kým nevznikne stĺpec hárkov a plstencov. Plstence sú z vlneného súkna a dobre sajú vodu. Stĺpec s listami papiera a plstencov sa spodnou a vrchnou doskou vložia do závitkového lisu a lisovaním sa vytlačí toľko vody, až je papier dostatočne pevný na ďalšie spracovanie. Kedysi sa používali len drevené lisy, ale v súčasnosti sa už lisuje aj na najmodernejších hydraulických lisoch. Po lisovaní sa stĺpec rozoberie na plstence a papier a tie sa uložia ich samostatné stĺpce.

V nasledujúcej fáze výroby sa papier suší. Mokrý papier rozvešia na palice a povrazy, ktoré sú vodorovne umiestnené na povale. Po usušení sa ešte glejí namáčaním v roztoku živočíšneho gleja. Nadbytočný glej sa vylisuje a papier sa znovu rozvešia k opätovnému sušeniu. Nakoniec sa hladí kameňom alebo lisovaním medzi dvoma kovovými platničkami.

Ručne robený papier je možné zhotoviť aj v domácich podmienkach zo starého novinového papiera. Jeho kvalita nezodpovedá akostnému papieru z papierenských dielní, ale aj takto vyrobený papier je použiteľný na výrobu jednoduchých papierových predmetov ako vizitky, malé notesy, rámiky na fotografie a mnohých iných. Technologický postup je podobný. Novinový papier sa natrhá na malé kúsky a namočí sa do vody. Potom sa rozomelie a za stáleho miešania sa chvíľu varí. Takto vzniknutá papierovina sa rovnomerne v tenkej vrstve ukladá na savú látku a preloží sa ďalšou savou látkou. Vzniknutý „hárok" sa zaťaží a savé handričky sa vymieňajú až dovtedy, kým v nich papier neuschne.